Kaštieľ Amadeovcov v obci Gabčíkovo
Na mieste súčasného kaštieľa, podľa niektorých prameňov stál pôvodne drevený hrad, o ktorom však chýbajú bližšie údaje. Majiteľom tohto hradu mal byť istý comes Vid z rodu Gut-Keled, teda z toho istého rodu, z ktorého pochádzali aj majitelia neskoršieho kaštieľa Amadeovci.[1] S určitosťou sa dá zatiaľ povedať iba to, že tu v 17. storočí stála akási renesančná pevnosť s baštami, ktorá bola obklopená vodnou priekopou.[2]
Dvojpodlažná budova je postavená okolo štvorcového dvora. Fasáda je zaopatrená nárožnými bosovanými rizalitmi. Nádvorná fasáda na juho-východnej strane budovy má mierne vystupujúci stredný rizalit zakončený tympanónom, v ktorom je bosovaný segmentovo zakončený vchod. Miestnosti sú zaklenuté valenými klenbami s lunetami a pruskými klenbami. V ľavej časti prízemia v niektorých miestnostiach sú dodnes zachované renesančné krížové klenby.[4]
Po znárodnení bol kaštieľ na čas úplne opustený, neskôr časť budovy slúžila na politické školenia straníckych funkcionárov, iné časti zas pre potreby základnej školy, jednak slovenskej, ale aj maďarskej. Začiatkom šesťdesiatich rokov do priestorov kaštieľa nasťahovali strednú poľnohospodársku školu, ktorá tu sídlila len kratší čas. Od roku 1965 až dodnes je budova domovom dôchodcov.[5]
Zámocký park je riešený vo voľnom krajinárskom slohu. V parku kaštieľa sa nachádzajú vzácne porasty duba letného a dvanásť druhov exotických drevín.
V kaštieli sa narodil významný maďarský básnik 18. storočia dvorský komorný radca László Amade (1704-1764), ale aj hudobný skladateľ a dirigent Tade Amade (1782-1845), ktorého na viedenskom dvore pre jeho talent označovali aj ako „hudobný gróf“.[6]
Častým hosťom Amadeovcov v Gabčíkove bola aj cisárovná Mária Terézia.[7] Povráva sa, že aj syn cisárovnej, neskorší dedič trónu Jozef II. mal prísť na svet v tejto budove a nie vo Viedni, ako je uvádzané v bežnej literatúre.[8] Dodnes mnohí Gabčíkovčania veria tejto legende a dokážu označiť aj izbu, v ktorej sa dedič trónu mal dostať na svet.
[1] VÉGH, F.: Gabčíkovo. Sehenswürdigkeiten. Komárno 1996, s. 7.
[2] FÉNYES, E.: Magyarország geographiai szótára... c. d. I. kötet. s. 165.
[3] KONCSOL, L.: A Csallóköz városai és falvai I. A – F. Bratislava 2001, s. 130 – 132.
[4] Kol. aut.: Súpis pamiatok na Slovensku. zv. 1... c. d. s. 364 – 365.
[5] KONCSOL, L.: A Csallóköz városai és falvai I... c. d. s. 130 – 132.
[6] VÉGH, F.: Beys – Bős. A község oklevelekkel alátámasztott kilencszáz éves küzdelmes fejlődésének története. Bős 1998, s. 71
[7] Tamže, s. 71.
[8] Tamže, s. 87.